Doba, Predstavitelia, Smery

-
          avantgarda – skupina umelcov, ktorá prichádza s nejakým programom – manifestom

-
          rýchlo sa striedajú a majú veľmi krátke trvanie na rozdiel od literárnych prúdov

-
          spoločenské a politické zmeny

-
          skupina ľudí, ktorá chce šokovať spoločnosť – vyzdvihovanie novovytvoreného, negovanie starého

-
          Svetová moderna (1890-1918)

-
          hlása opak toho, čo hlásal realizmus – realizmus verzus iracionalizmus

-
          do popredia sa dostávajú city -subjektívne zobrazovanie určitej časti života

-
          nové smery: civilizmus, futurizmus, konštruktivizmus, symbolizmus, dekadencia

-
          nechcela priamo stvárňovať skutočnosť tak, ako to robí realistická literatúra, ale kládla dôraz na náznakové obrazové pomenovanie

-
          euforická organizácia verša (E.A.Poe, no najmä P.Verlaine)

a)
        doba

-
          oslobodenie jedinca (koniec poddanstva) – ekonomicky viac závislý – osamotenosť

-
          industrializácia – kapitalizmus – bieda chudoby

-
          rýchly rozvoj vedy a techniky

b)
       nové filozofie

-
          reakcie na rozpory v spoločnosti ovplyvnené subjektívnym vnímaním človeka

-
          Shopenhauerov pesimizmus: Shopenhauer – orientoval sa na seba, tvrdí, že existuje on, ale všetko ostatné je predstava (chápe veci vo vzťahu k nemu) => nedôvera voči objektívnym hodnotám života

c)
        moderné avantgardné smery

-
          naturalizmus – najmä románová tvorba; objektívny fakt, racionálny prístup k spol. problémom

-
          strata ideálov spoločenskej perspektívy, blížiaci sa vojnový konflikt

-
          opúšťajú hodnoty a mravné istoty dovtedajšej spoločenskej praxe

-
          parnasizmus – literárna škola, ktorá pôsobí vo Francúzsku paralelne so symbolizmom

-
          odmietal spätosť umenia so spol. realitou; zmyslom umenia (poézie)- dokonalá krása, umenie má byť samo sebe cieľom; zaujímala ich iba forma básne

-
          odmietali spol.skutočnosť a jej problémy; inšpirácia v minulosti => vzor antika

-
          Hviezdoslav

-
          symbolizmus – posledná ¼ 19.st vo Francúzku – reakcia na naturalizmus a symbolizmus

-
          preniknúť do podstaty cez vnímanie a estetický zážitok tvorcu – prelínanie zmyslových vnemov

-
          symbol: poetický nástroj na vyjadrenie abstraktného pojmu; iracionalizmus, individualizmus

-
          ústup od historizmu

-
          vybrali si samotu v spol. živote a osamelosť v básnickej tvorbe

-
          hľadali nové priestory v neskutočne, sne, podvedomí, mimo reality; únik od skutočnosti, problémov

-
          nadraďujú ducha nad hmotu (ako romantici) – sústredenie na básnikovo „ja“

-
          narúšajú tradíciu v prozódii =>rytmus, zvukové efekty

-
          hra s asociáciou

-
          prekliaty básnici – 80te roky 19st. – Paul Verlaine

-
          Tristan Corbiére, Jean Arthur Rimbaud, Stéphan Mallarmé, Charles Baudelaire, Lautrémont, Fridrich Hőlderlin, Edgar Allan Poe

-
          mali tragický osud, veľmi citliví, bez rodinného zázemia, ideálov peňazí

-
          boli zatracovaní, neuznaní, nepochopení, chceli sa kvôli tomu zabiť, mnohí boli kvôli básňam pred súdom; všetci zomreli v chudobe a zabudnutí

-
          dekadencia – 80te roky 19st; chronologický predchodca symbolizmu

-
          dekadencia (úpadok) – opustili tradíciu v poézii (Baudelaire); pocity smútku, zúfalosti, smrti, bezvýchodiskovosti

-
          opovrhovali mravmi, popierali vzťahy spoločnosti =>odpadlíci spoločnosti

-
          uchyľovali sa do seba, boli precitlivení, uchyľovali sa do sféry iracionálna a mystiky – užívanie drog

-
          impresionizmus – na prvom mieste je konkrétny zážitok zo života tak, ako ho zachytili z

-
          senzualizmus – dojem, výraz, vnem, zmyslovosť

-
          futurizmus – ovplyvnenie výdobytkami vedy- vnášanie týchto objavov a vynálezov do lit.- oslava ľudstva

-
          Marinetti – priklonil sa k myšlienke, že technika je viac ako človek -následne sa stotožnil s fašizmom

-
          kubizmus a kubofuturizmus -vnášanie geometrických tvarov; presadil sa hlavne vo výtvarnom umení

-
          expresionizmus – vulgarizmy; drsnosť a napätie spôsobené vojnovou krízou

-
          Guillaume Appolinaire – zbierka Alkoholy – báseň Pásmo – polytematická, mnohovýznamovosť

-
          tok básnikovho podvedomia, jeho pocitov =>„duševné cestovanie“ -asociácie používa na presun v priestore, zároveň s miestom mení i tému

-
          prelínanie prítomnosti a minulosti, náboženstiev

-
          naplno užíva život =>treba ho piť ako pálenku, aby sme boli opitý životom – dokáže všetko

-
          narušenie syl.prozódie, moderný spôsob písania, nemá presahy, každý verš má svoju myšlienku

-
          zbierka Kaligramy

-
          „stratená generácia“- Gertrude Steinová

-
          poznačila ich 1.sv.vojna, mnohí boli jej účastníkmi

-
          pocity z vojny – duševné rozčarovanie a sklamanie z návratu domov; doma sú vojnoví zbohatlíci -niet možnosti uplatnenia

-
          E.Hemingway, William Faulkner, Scott Fitzgerald, Dos Passos, T. Eliot

-
          autobiografické prvky, autentickosť, pocity samoty odcudzenia, neschopnosť komunikácie (hrdinovia)

-
          vulgarizmy, naturalizmy, vyhýbanie sa poetizácií

-
          „Táto generácia prišla k názoru, že všetky vojny sa už vybojovali, všetci bohovia sú mŕtvi, celá viera v človeka je otrasená.“ (Scott Fitzgerald)

-
          povojnové avantgardy

-
          spol. znaky: tvorivosť, sloboda tvorby, spontánnosť; odmietanie rozumu – na problémy sa nepozerajú racionálne; objavujú podvedomie a sen

-
          expresionizmus (1905) N- nadväzuje na naturalizmus; zobrazuje pocity úzkosti a tiesne

-
          dadaizmus (1916) Š- recesia absurdnosť; Tristan Tzara; antipoetizmus a negácia: „Umenie si ľudstvo nezaslúži, iba neumenie!“

-
          surrealizmus (1924) Fr- nadviazal na dadaizmus a prekliatych básnikov Apollinaira; opiera sa o sny – ako rezervoár nápadov človeka – absentuje logika, rozbíja sa kompozícia diela; pudy, intuícia, sloboda

-
          André Breton – Spojité nádoby (1932) – svetonázorové a umelecké otázky surrealizmu

I.
                    
Úvod

-
          príroda už po stáročia ponúkala človeku mnoho možností

-
          ako motív tvorby, opisy krajín, hôr, riek

-
          ako miesto čistoty, kam sa mnohí utiekali – miesto mravne neskazené, pevne sa držiace svojich zákonov

-
          ako útočisko, ktoré spisovateľovi môže byť priateľom a spriaznenou dušou

-
          ako vzor pre čistotu ducha – podobné situácia ako u ľudí – podobné problémy

-
          ako odveky nepriateľ, proti ktorému bojujeme -more, rieky, hory…

II.
                  
Doba, Predstavitelia, Smery