Doba, Predstavitelia, Smery


          avantgarda – skupina umelcov, ktorá prichádza s nejakým programom – manifestom


          rýchlo sa striedajú a majú veľmi krátke trvanie na rozdiel od literárnych prúdov


          spoločenské a politické zmeny


          skupina ľudí, ktorá chce šokovať spoločnosť – vyzdvihovanie novovytvoreného, negovanie starého


          Svetová moderna (1890-1918)


          hlása opak toho, čo hlásal realizmus – realizmus verzus iracionalizmus


          do popredia sa dostávajú city -subjektívne zobrazovanie určitej časti života


          nové smery: civilizmus, futurizmus, konštruktivizmus, symbolizmus, dekadencia


          nechcela priamo stvárňovať skutočnosť tak, ako to robí realistická literatúra, ale kládla dôraz na náznakové obrazové pomenovanie


          euforická organizácia verša (E.A.Poe, no najmä P.Verlaine)

a)
        doba


          oslobodenie jedinca (koniec poddanstva) – ekonomicky viac závislý – osamotenosť


          industrializácia – kapitalizmus – bieda chudoby


          rýchly rozvoj vedy a techniky

b)
       nové filozofie


          reakcie na rozpory v spoločnosti ovplyvnené subjektívnym vnímaním človeka


          Shopenhauerov pesimizmus: Shopenhauer – orientoval sa na seba, tvrdí, že existuje on, ale všetko ostatné je predstava (chápe veci vo vzťahu k nemu) => nedôvera voči objektívnym hodnotám života

c)
        moderné avantgardné smery


          naturalizmus – najmä románová tvorba; objektívny fakt, racionálny prístup k spol. problémom


          strata ideálov spoločenskej perspektívy, blížiaci sa vojnový konflikt


          opúšťajú hodnoty a mravné istoty dovtedajšej spoločenskej praxe


          parnasizmus – literárna škola, ktorá pôsobí vo Francúzsku paralelne so symbolizmom


          odmietal spätosť umenia so spol. realitou; zmyslom umenia (poézie)- dokonalá krása, umenie má byť samo sebe cieľom; zaujímala ich iba forma básne


          odmietali spol.skutočnosť a jej problémy; inšpirácia v minulosti => vzor antika


          Hviezdoslav


          symbolizmus – posledná ¼ 19.st vo Francúzku – reakcia na naturalizmus a symbolizmus


          preniknúť do podstaty cez vnímanie a estetický zážitok tvorcu – prelínanie zmyslových vnemov


          symbol: poetický nástroj na vyjadrenie abstraktného pojmu; iracionalizmus, individualizmus


          ústup od historizmu


          vybrali si samotu v spol. živote a osamelosť v básnickej tvorbe


          hľadali nové priestory v neskutočne, sne, podvedomí, mimo reality; únik od skutočnosti, problémov


          nadraďujú ducha nad hmotu (ako romantici) – sústredenie na básnikovo „ja“


          narúšajú tradíciu v prozódii =>rytmus, zvukové efekty


          hra s asociáciou


          prekliaty básnici – 80te roky 19st. – Paul Verlaine


          Tristan Corbiére, Jean Arthur Rimbaud, Stéphan Mallarmé, Charles Baudelaire, Lautrémont, Fridrich Hőlderlin, Edgar Allan Poe


          mali tragický osud, veľmi citliví, bez rodinného zázemia, ideálov peňazí


          boli zatracovaní, neuznaní, nepochopení, chceli sa kvôli tomu zabiť, mnohí boli kvôli básňam pred súdom; všetci zomreli v chudobe a zabudnutí


          dekadencia – 80te roky 19st; chronologický predchodca symbolizmu


          dekadencia (úpadok) – opustili tradíciu v poézii (Baudelaire); pocity smútku, zúfalosti, smrti, bezvýchodiskovosti


          opovrhovali mravmi, popierali vzťahy spoločnosti =>odpadlíci spoločnosti


          uchyľovali sa do seba, boli precitlivení, uchyľovali sa do sféry iracionálna a mystiky – užívanie drog


          impresionizmus – na prvom mieste je konkrétny zážitok zo života tak, ako ho zachytili z


          senzualizmus – dojem, výraz, vnem, zmyslovosť


          futurizmus – ovplyvnenie výdobytkami vedy- vnášanie týchto objavov a vynálezov do lit.- oslava ľudstva


          Marinetti – priklonil sa k myšlienke, že technika je viac ako človek -následne sa stotožnil s fašizmom


          kubizmus a kubofuturizmus -vnášanie geometrických tvarov; presadil sa hlavne vo výtvarnom umení


          expresionizmus – vulgarizmy; drsnosť a napätie spôsobené vojnovou krízou


          Guillaume Appolinaire – zbierka Alkoholy – báseň Pásmo – polytematická, mnohovýznamovosť


          tok básnikovho podvedomia, jeho pocitov =>„duševné cestovanie“ -asociácie používa na presun v priestore, zároveň s miestom mení i tému


          prelínanie prítomnosti a minulosti, náboženstiev


          naplno užíva život =>treba ho piť ako pálenku, aby sme boli opitý životom – dokáže všetko


          narušenie syl.prozódie, moderný spôsob písania, nemá presahy, každý verš má svoju myšlienku


          zbierka Kaligramy


          „stratená generácia“- Gertrude Steinová


          poznačila ich 1.sv.vojna, mnohí boli jej účastníkmi


          pocity z vojny – duševné rozčarovanie a sklamanie z návratu domov; doma sú vojnoví zbohatlíci -niet možnosti uplatnenia


          E.Hemingway, William Faulkner, Scott Fitzgerald, Dos Passos, T. Eliot


          autobiografické prvky, autentickosť, pocity samoty odcudzenia, neschopnosť komunikácie (hrdinovia)


          vulgarizmy, naturalizmy, vyhýbanie sa poetizácií


          „Táto generácia prišla k názoru, že všetky vojny sa už vybojovali, všetci bohovia sú mŕtvi, celá viera v človeka je otrasená.“ (Scott Fitzgerald)


          povojnové avantgardy


          spol. znaky: tvorivosť, sloboda tvorby, spontánnosť; odmietanie rozumu – na problémy sa nepozerajú racionálne; objavujú podvedomie a sen


          expresionizmus (1905) N- nadväzuje na naturalizmus; zobrazuje pocity úzkosti a tiesne


          dadaizmus (1916) Š- recesia absurdnosť; Tristan Tzara; antipoetizmus a negácia: „Umenie si ľudstvo nezaslúži, iba neumenie!“


          surrealizmus (1924) Fr- nadviazal na dadaizmus a prekliatych básnikov Apollinaira; opiera sa o sny – ako rezervoár nápadov človeka – absentuje logika, rozbíja sa kompozícia diela; pudy, intuícia, sloboda


          André Breton – Spojité nádoby (1932) – svetonázorové a umelecké otázky surrealizmu

I.
                    
Úvod


          príroda už po stáročia ponúkala človeku mnoho možností


          ako motív tvorby, opisy krajín, hôr, riek


          ako miesto čistoty, kam sa mnohí utiekali – miesto mravne neskazené, pevne sa držiace svojich zákonov


          ako útočisko, ktoré spisovateľovi môže byť priateľom a spriaznenou dušou


          ako vzor pre čistotu ducha – podobné situácia ako u ľudí – podobné problémy


          ako odveky nepriateľ, proti ktorému bojujeme -more, rieky, hory…

II.
                  
Doba, Predstavitelia, Smery