Ernest Hemingway

                    i.        Životopis a tvorba


          predstaviteľ „stratenej generácie“


          1918 odišiel ako dobrovoľník na taliansky front s ČK


          bojoval v Španielskej občianskej vojne na strane republikánov


          veľa cestoval – vyhľadával dobrodružstvo


          Aj slnko vychádza – román vyjadrujúci pocity stratenej generácie


          Zbohom zbraniam -román o americkom dobrovoľníkovi na Talianskom fronte. Frederick Henry je sčasti autobiografická postava. Plný nadšenia sa hlási na vojnu, ale keď je zranený a vidí, čo sa vôkol neho deje, je zhrozený. „Dozvedel som sa veľa sám o sebe“ Spoznáva tu ošetrovateľku Catherine. Tá s ním čaká dieťa, preto sa rozhodnú dezertovať do Švajčiarska. Veľmi sa milujú, ale pri pôrode ich odlúči smrť ženy i dieťatka. F.H. je potrestaný za útek pred vojnou – nevie, čo má robiť.


          nepatetický antihrdina


          zistí, že vojna je svinstvo, že vo vojne ide o peniaze a že pred vojnou neutečie


          separátny mier – dezercia je protest proti vojne (nie je to heroizmus)


          z vojny niet úniku – osudovosť; hrôzy vojny


          Komu zvonia do hrobu – Roberto Jordan, lektor španielčiny odchádza bojovať na stranu republikánov do španielskej obč.revolúcie. Je poverený odísť do hôr k partizánom, kde má zničiť most. Tu sa zoznamuje so starým prevádzačom Anselmom, veliteľom Pablom, jeho ženou Pilar a mladým dievčaťom Máriou. Príbeh je o troch dňoch a troch nociach, kedy prehodnotí svoj život a rozmýšľa nad láskou, smrťou, vojnou. Zamiluje sa do Márie a ona do neho. Kvôli mostu sa dostane do potýčky s Pablom. Nakoniec ho však vyhodia, ale Anselmo je smrteľne ranený a ostatný musia utiecť z hôr. Roberto je pri úteku tiež ťažko ranený, a tak sa rozhodne ostať a zdržať nepriateľa, aby ostatní mohli újsť


          „Pozorujem ich (fašistov) celý deň a sú to takí istí ľudia ako my. Medzi nami je len rozkaz.“ (Anselmo)


          „Zabiť ich, to ich nič nenaučí. Človek ich nemôže vyhubiť, lebo z ich semena vzíde čosi nové a v tom bude ešte väčšia nenávisť.“ (Anselmo)


          „Ja by som nezabil biskupa. Ja by som nezabil ani jedného boháča. Prinútil by som ich, aby každý deň pracovali ako sme my pracovali na poliach a ako pracujeme v horách s drevom, a to až do smrti. Tak by videli, na čo sa človek narodil. Nech by tam spávali, kde my spávame! Nech by tak jedli, ako my jeme! Ale hlavne, aby robili!“ (Anselmo)


          „Ja verím v ľud a jeho právo vládnuť si , ako chce. Ale nesmieš veriť v zabíjanie…“ (Anselmo)


          Víťaz nič nezíska, Mať a nemať

                  ii.        Starec a more


          1952 – novela – dostal za ňu Nobelovu cenu


          Hemingway: „Oceán si zaslúži, aby sa o ňom písalo tak isto ako o človeku.“


          Santiago je rybár. Monolino, malý chlapec, s ním rybárči až pokiaľ mu to rodičia nezakážu. Santiagovi sa na pobreží nedarí, a tak odíde ďalej na more. Na návnadu chytí rybu, ktorá ho ťahá ďaleko do oceánu. Zvádza s ňou boj, ale uloví ju. Na spiatočnej ceste ho napadnú žraloky. Bojuje s nimi, on prežije, ale zožerú mu rybu. Zdrvený, unavený a sklamaný sa vráti domov. Znova si sľubuje rybárčenie s Monolinom. Na konci leží na posteli a sníva sa mu o levoch (kedysi bol v Afrike). Šťastné spomienky evokujú to šťastnejší koniec.

                iii.        Vzťah k téze


          boj človeka a prírody -zaoberá sa otázkou, či môžeme zabiť


          Santiago – je veľmi starý a vyziabnutý, všetko je na ňom už staré – len oči s farbou mora sú ešte nepokorené


          človek, ktorý sa len tak ľahko nevzdáva – silný, odvážny, ale aj pokorný človek


          pokora a hrdosť odvaha a sila; naučil sa spoliehať na seba


          rešpektuje more i keď sa ho nebojí – je úzko spätý s prírodou


          priateľský – viac ako jedlo a voda mu na mori chýba chlapec – priateľ (kritik: „Na mori mu najviac chýba nie dúšok sladkej vody, alebo kus mäsa, ale ľudský hlas.“)


          nezlomný človek – síce je na konci sklamaný, ale nevzdáva sa, baží po živote, nechce odísť (zomrieť)


          prirovnáva more k žene, ktorá…„alebo pociťuje k človeku veľkú náklonnosť, alebo mu ju odopiera, a ak aj hýri a zahadzuje sa, tak len preto, že raz už je taká.“ – nevie však, čo môže od mora čakať


          stotožňuje sa s prírodou, ktorá má svoje zákony a pravidlá


          „Vďaka bohu, ryby nie sú až také inteligentné ako my, ktorí ich zabíjame. Aj keď sú oveľa šľachetnejšie a schopnejšie.“


          „Rybu si neskolil iba preto, aby si mal bna živobytie, ani preto, aby si ju ako potravu predal, pomyslel si. Skolil si ju zhrdosti a preto, že si rybárom. Ty si ju miloval živú, ale aj teraz ju miluješ. A ke)d niekoho milujeme, nie je hriech siahať mu na život? A čo ak je to ešte niečo horšie?“


          nielen o vzťahu človeka a prírody, ale aj priateľstva a zabíjania


          má človek právo zabiť ak nezískava potravu pre svoje prežitie? – je masový rybolov etický? – neubližuje prírode, s ktorej pochádzame?


          starec nakoniec však zvíťazil: „Veď človeka nestvorili pre prehry. Možno ho zahubiť, ale nie poraziť.“


          nachádzajú sa tu dialógy s vtákmi, rybou, žralokmi – starca a prírody


          „Lepšie je žiť postojačky ako žiť poležiačky.“