Ivan Krasko

                    i.        Životopis a tvorba (1876-1958)


          vl. menom Ján Botto, chemický inžinier


          študuje v zahraničí, na chvíľu štúdium preruší kvôli fin. problémom – pracuje v spolku Detvan


          bojoval v 1.sv.vojne – prešiel kus sveta


          v jeho poézií je viac individuálnych názorov ako národných


          uvoľnil svoju tematiku – nedržal sa prísne toho, že treba presadzovať to národné – už to nebolo veľmi aktuálne


          pocity clivoty a samoty – spriaznenosť hľadá vprírode


          zb. Nox et Solitudo (Noc a samota), Verše

a)
        Krasko – daktylsko-trochejská sylabotonická prozódia, alebo čistý daktylský verš


          podobný ako u Hviezdoslava


          rytmicko-syntaktický paralelizmus


          členenie verša na dve časti


          oslabenie rytmickej funkcie rýmu (nepresné rýmy, neprítomnosť rýmu vo veršoch)


          narušenie rovnoslabičnosti veršov

b)
       Hviezdoslav – narúšaniu rytmicko-syntaktického paralelizmu (presahy)


          zastieranie polveršového členenia (stopa je v strede)


          zdôraznenie dôležitosti rýmu


          zachovanie rovnoslabičnosti veršov


          Milan Rúfus: „Ivan Krasko prichádza, aby vystriedal Hviezdoslava. Prekročiť tento masív, tieto veľhory poézie, jej neodolné stĺpy, nebolo ľahkou úlohou. Vykonal ju tak, že preskupil hodnoty. Uvoľnil spazmus, kŕč vo vzťahu poézia a národ, ktorý sa neodmysliteľne utvoril v dlhom zápase literatúry za existenciu národa. Nič na tom vzťahu nezjednodušil, a predsa uvoľnil. Otvoril báseň ľudskému indivíduu spôsobom takým podmaňujúcim, že tento spôsob potom spätne, ako kľúč, otváral indivíduum poézii. To je kľúčové gesto, posun do poézie 20.storočia.“


          „národovec“ je vystriedaný „vnútorným človekom“ – píše zo svojho vnútra, sebaanalýza, zatiaľ čo ostatní pred ním písali o národných problémoch


          básne majú jednoznačnú vonkajšiu formu -pieseň, balada, sonet, básnický list


          autoštylizácia; impresionizmus

                  ii.        Nox et Solitudo


          1909 – nadväzuje na Baudelaira


          pocity smútku a osamotenosti – verše otvárania duše


          rozvíjanie citovej „drámy“ človeka – snaha prekonať samotu, ktorá nie je úspešná


          častokrát bezvýchodiskovosť- oscilácia medzi túžbou a skepsou, tmou a svetlom, osamotenosťou a družnosťou


          simultánnosť prírody a básnikových pocitov

·
         Poetika starej lyriky – navádza, aby ľudia písali to, čo cítia a aby sa zbavili zbytočných fráz, jalových rečí


          ako treba písať, môžeš byť veselý aj smutný, no „nikdy nepíš to, čo necítiš“ – subjektivizmus „obchádzaj krasomluvu ako mor a vyhoď z textu slovo jalové -jednoduchosť, nepotrebuješ vzletné slová i vyhoď frázy a zbytočnosti“


          text – rytmus, symbolika, tajomnosť „tisícimi tónmi znie, keď to splníš- dôjdeš tam, kam on nedošiel“

·
         Balada jednej milej, Prší, prší…, Balada – silný pocit viny z rozchodu, spomienky na niečo (láska), čo tu bolo a nevráti sa

·
         Už je pozde – obraz prírody, stav duše -tichý, čakajúci, stiesnený; použitie lexikálnych bohemizmov -pozde, pozdný, zrovna, siný, obličaj – je neskoro na zmenenie situácie

·
         Topole – topole ukazujú jeho samotu, jeho pocity opustenosti


          vchádza do nirvány

·
         Jehovah – je to slovanský boh zla -vzýva ho, aby potrestal tých, ktorí sa nechali utláčať, tých, ktorí boli pasívni, ktorí sa priživovali na úkor národa, proti tým, ktorí sa odnárodňujú


          potrestať zbabelosť, pasivitu, príživníkov – nezaslúžia si byť členmi tohoto národa


          potrestať tých, ktorí si za to môžu (nie Maďarov, ale nás)

·
         Vesper dominicae – (Nedeľný večer) – písaná asi na vojne (tam niekde v diaľke), mravné hodnoty -láska k matke a k rodnej dedine, starosti o matku – poslaný list (vynechaná strofickosť a presahy veršov)


          kontrast biela dedinka v čiernych horách

                iii.        Verše


          ďalšie znaky tvorby: zmysel pre vyjadrenie farebnosti – kontrasty (červený atrament), tieňohry (šedé nebo), euforické vyjadrovanie (nízke (e, i) a vysoké (a, o, u) samohlásky), dynamické prvky (mesiac dvíha biele čelo), vetná výstavba verša – bez inverzie, prirodzený slovosled =>zhoda v rytme a skladbe


          nové motívy: národné, sociálne

·
         Otrok – píše sám o sebe; je synom matky- otrokyne, ktorá mu spievala pieseň, na kt. nikdy nezabudne


          má rany na duši, chce sa pomstiť „dovtedy budem sadiť stromy, z ktorých rastú šibenice“


          gradácia – čaká na poplašný zvon

·
         Ja – podobnosť s Baudelairom – ale na rozdiel od neho, v niečo verí „niečo v jeho mysli horí“

·
         Noc„blíži sa čierna strašná noc“ – možno predzvesť vojny; beznádej, oponovanie racionalistickej filozofie


          tmu si uvedomíme až keď zapálime lampu – musíme myslieť „je nutné myslieť, neodvratne nutné“ -svetlo v tme =>musíme pokračovať, aj keď nám niekto klepne po prstoch – neupadnúť do pesimizmu a k drogám ako Baudelaire

·
         Otcova roľa – symboly -poddanstva – poddaných roľa


          pomsty – stony robotných otcov; chce potrestať tých, čo zapríčinili biedu jeho otca a ostatných ľudí, trápi sa nad stavom zeme a svojej bezmocnosti


          slzy poddaných – pot, ktorý nevyschol i keď slnko ešte stále svieti na roľu – ona je ešte vlhká „Vyklíčia ešte zubále dračie z poddaných zeme?“


          nájde sa niekto, kto bude ochotný pomstiť stony svojich otcov?


          prírodný motív pokoja – idyla


          lyrický subjekt- básnik sa vracia z cudziny, pôda mu pripomenula otca „Prečo si nechal otcovskú pôdu?“


          daktylo-trochejský verš

·
         Dnes – optimistická báseň – o žene, na ktorú čakal a to, že sa stala realitou – má ju rád a čaká ju

·
         Baníci – legendárny motív – démon čaká na zradu – démon- útlak; ľudia verili, že nebudú viac utláčaní


          Krasko veril v lepšiu spoločnosť, démon chcel, aby zradili svoj ideál a za to im sľuboval bohatstvo

·
         Askéti – ľudia, čo si odriekajú životné slasti „Minulosť mŕtva je, budúcnosť prázdna a nemá“

·
         Život – každodenný boj so životom, aktivita, výzvy „stroj sa život, stroj, osedlaj koňa, čisti zbroj“ -verí, že zvíťazí a je ochotný byť sa pre svoju vlasť

                  iv.        Vzťah k téze


          príroda – väčšinou ako subjektívne spomienky na domov – nostalgia


          prepája ju so sebou – sám ako topoľ


          hľadá v nej spriaznenú dušu, lebo u ľudí neuspel