Charles Baudelaire

                    i.        Životopis a tvorba


          žil vo svete biedy; začal písať veľmi mladý, ale rodičia boli proti tomu


          dobrý študent, ale kvôli správaniu ho vyhodili zo školy – stal sa bohémom – žil v Paríži plnom drog, alkoholu, prostitútok -nevlastný otec ho posiela preč, ale po návrate je presvedčený o svojom povolaní – spisovateľ


          žil s mulatkou Jeannou – spoločnosť to neprijala; pije a hýri -až sa zadĺži a znova prepadá drogám


          pokúsil sa o samovraždu – zachránia ho; píše už len v nadrogovanom, alebo opitom stave


          Kvety zla – za urážku náboženstva a verejnosti sa dostal pred súd – odsúdený za kazenie morálky


          Básne nočné, Malé básne v próze


          skepsa, bezvýchodiskovosť, pesimizmus, rozpory


          jeho názor na prínos literárnej moderny: „Človek, ak chce byť skutočne dobrý, musí mať silnú a bohatú obraznosť, musí sa vedieť vžiť do druhého a do mnohých iných. Strasti a slasti jeho blížnych musia sa stať jeho vlastnými. Predstavivosť je veľkým nástrojom dobra: a poézia k tomu výrazne prispieva.“

                  ii.        Kvety zla


          sú postavené na princípe hromadenia asociácií; veľmi čierne a pochmúrne nazeranie na svet – ale aj v tom hľadá krásu (vyzdvihuje satana, prostitútky, samotu…)


          píše o tom, o čom iní nechcú hovoriť a na čo chcú zabudnúť -majú tragický ráz


          Théophile Gautier: „Je nepochybné…,že do tejto knihy, zasvätenej zobrazeniu skazenosti a zvrátenosti, vniesol Baudelaire veľa odporných obrazov, v ktorých sa odhalené necnosti váľajú v bahne v celej ohavnosti svojej hanby.“ – hl. motívy: more, žena, opojné prostriedky, smrť, nuda, Boh, príroda, biblické motívy


          v každej básni je protikladný zápas dvoch vecí, v ktorých ukazuje ich krásu, estetiku


          neopisuje ženu, lebo ju ukazuje len ako protipól muža -je len pre potešenie, pre použitie a následné vyhodenie


          nadrozumové vnímanie – iracionalizmus

·
         Albatros – nie je len o vtákovi, ale aj o človeku – básnikovi; človek je obmedzovaný – ak ideš proti spoločnosti, tak „ti skrátia krídla“ a nedovolia rozlet


          básnik je ako albatros, ktorý riskuje a dostáva sa do nebezpečenstva

·
         Človek a more – paralely medzi morom a človekom; v hladine mora vidí dušu človeka – je nepokojná a búri sa


          more fascinuje človeka, strach z nepreskúmaných stránok nášho „ja“


          človek, tak ako more sú zastretí tajomstvami – hlboké more a bezodná duša – každý si chráni to svoje


          opisuje večitý boj medzi vonkajškom a jeho dušou, ďalej boj človeka a prírody -nikdy nekončiace „veční sokovia, nezmieriteľní bratia, ktorí jeden druhého ovplyvňujú“


          baudelairovský typ človeka – rozpoltený


          more symbolizuje slobodu, tajomnosť, nespútanosť, ale aj obraz človeka a jeho duše

·
         Šperky – básnik píše o žene – opisuje jej zovňajšok – jej vnútro nie je také prezdobené ako zovňajšok – je plytká a materialistická; vidí v nich to zlo (kontrast zovňajšku a vnútra)


          je povrchná -balamutí len vďaka zovňajšku „len šperky zrnité si vôkol hrdla zvinie, v tej krásnej výzbroji vie ona víťaziť“ – materializmus


          ospevuje fyzickú krásu ženy – telo, tvár, boky, prsia.. – ako kontrast ukazuje duchovnú prázdnotu


          ukazuje jej zmenu, keď dosiahne, čo chcela

·
         Mrcina – kontrast: sladké ráno leta a hnijúca mrcina plná červov


          prepojenie s prírodou – po rozpade tela sa vrátime „zhnitý“ k prírode -analógia so spoločnosťou – musíme urýchliť jej rozpad, aby prišlo niečo nové (spoločnosť – mrcina – vyvrheli spoločnosti)


          ukázaná skaza spoločnosti – dekadencia =>nikto neunikne – všetci podľahnú skaze

·
         Litánie k Satanovi – nazýva Satana niečím najvyšším – veľkou mocou -jeho vlastný boh, vládca všetkých v exile, pokušiteľ – hľadá u neho to, čo mu odoprel Boh


          nie je to proticirkevná báseň (!)


          Satan je i Knieža Exilu, Anjel; celá báseň je vlastne modlitba -hriech ho priviedol h písaniu

·
         Ábel a Kain – vyzdvihuje tu zlé – Kaina, ktorý zabil Ábela – ukazuje, že Kain chcel len vystúpiť z radov všeobecnosti; Ábela vidí ako niekoho negatívneho, komu Boh žičí – je však len obyčajný pasívny človek


          Kain sa vymkol z radov – mal schopnosť vzoprieť sa


          posledné verše hovoria o tom, že takí „Kainovia“ sa majú vzoprieť a všetko zmeniť – rebelantstvo

·
         Duša vína – motív vína – obdivuje ho viac ako ženy – víno mu dáva dušu a pomáha mu utiecť z reality


          zdroj inšpirácie

                iii.        Malé básne v próze (=Parížsky spleen)


          nový typ poézie a prózy; báseň napísaná v celku (v próze) s lyrickými prvkami, obohatená o symboly a obrazy


          každá báseň vyvrchoľuje do akejsi pointy – majú svoj zmysel


          opisuje spoločnosť a ukazuje subjektívne názory – otvára svoju dušu


          významová mnohoznačnosť

·
         Cudzinec – neuznáva vtedajšiu starú spoločnosť – je v nej „cudzincom“, lebo je iný a zmýšľa inak


          jediné, čo je preňho dôležité sú mračná – možno boj proti spoločnosti, alebo prelietavý únik, ktorý plynie ďalej a ďalej


          skeptický, smutný a osamelý Baudelaire

·
         Pes a flakón – o spoločnosti, ktorá nie je schopná prijať niečo nové


          spol. stále uznáva iba tie „starostlivo vybrané odpadky“, na ktoré si navykla

·
         Oči chudobných – ukazuje svoj vzťah k žene (ona, bezcitná a povrchná, vidí len pekné veci) a ku chudobným (je k nim súcitný a rozumie im)


          v očiach bohatých už nemožno vidieť radosť – sú falošní a obmedzení, ale v očiach chudobných nájdeme radosť, smiech, smútok – celú dušu

                  iv.        Vzťah k téze


          hodnoty a krásu spoločnosti hľadá v tom negatívnom – dekadencia